Tento krok je potrebné vykonať pred zostavením projektu. Zvyčajne sa to spúšťa iba raz pred prvým procesom zostavenia — napríklad hneď potom ako rozbalíme zdrojový tar balík distribúcie projektu. Po vykonaní tohto kroku konfigurácia automaticky obslúži následné zostavovacie procesy. Ak sme na vytvorenie aplikácie použili Sprievodcu aplikáciou, potom toto nemusíme spúšťať zvlášť: sprievodca to spustí počas procesu generovania projektu.
Táto funkcia nie je obmedzená iba na jedno spustenie. Dá sa spustiť hocikedy, zvyčajne keď je potrebné zmeniť konfiguračné voľby. Jedna vec, ktorú je potrebné poznamenať je tá, že ak sa zmení súbor config.h v najvrchnejšom priečinku, opätovné spustenie configure ho neprepíše.
Oba kroky generovanie aj konfigurácia sa spúšťajú jednou položkou ponuky: . Táto položka ponuky zobrazí dialógové okno, ktorá nám umožní zvoliť:
Či chceme spustiť krok generovania alebo nie
Krok generovania vyžaduje jednorazové spustenie na začiatku projektu; potom je automaticky obsluhované procesom zostavovania. Môžeme však program prinútiť aby generovanie spustil, a to zaškrtnutím poľa Znova vygenerovať projekt. Môžeme to urobiť ak narazím pri zostavovaní projektu na problémy (napr. ak dostane chybu zostavenia po tom, ako zmeníme veľké množstvo zostavovaných súborov).
Názov konfigurácie
Toto meno sa používa na označenie každej konfigurácie. Niektoré konfigurácie (Predvolené, Ladenie, Optimalizované) sú definované vopred. Konfigurácia obsahuje priečinok a konfiguračné voľby.
Priečinok pre zostavenie
Toto je názov priečinka pre zostavenie. V konfigurácii Predvolené je to rovnaký priečinok ako je zdrojový priečinok. Projekty typu autotools však podporujú aj zostavenie do iného priečinka.
Každá konfigurácia musí mať iný priečinok pre zostavenie a ak niektorá konfigurácia používa zdrojový priečinok, v rovnakom čase nemôžeme použiť iné konfigurácie. Pred pridaním ďalšej konfigurácie je potrebné pre konfiguráciu, ktorá používa zdrojový priečinok, spustiť .
Konfiguračné voľby
Tieto voľby sú predané do skriptu configure. Niektoré sú bežné, ako napríklad --prefix a CFLAGS; iné závisia od projektu. Zoznam dostupných konfiguračných volieb získame po spustení príkazu configure spolu s parametrom --help.
Ak sme vytvorili rôzne konfigurácie, môžeme si vybrať, ktorá z nich má byť aktívna vybraním položky .
Keď chceme vymazať projekt a ponechať ho v takom stave, ktorý si vyžaduje opätovné spustení konfiguračného kroku, zvolíme . Týmto sa spustí príkaz make distclean a odstráni sa viac súborov ako pri položke . Inými slovami, ponechá projekt v takom stave, ako keby sme ho práve rozbalili z distribučného tar balíka. Všimnite si, že to neodstráni samotný konfiguračný priečinok. Ak to uznáme za potrebné, môžeme to urobiť sami.