Anketa

Pokračovanie ktorého návodu by ste chceli?:

Partenské projekty

SOIT

javanavody.png

Domov > Príručka FreeBSD > FreeBSD - Začíname > FreeBSD - Inštalácia

FreeBSD - Predinštalačné kroky

18. január 2010 - 15:30 — etki
Verzia pre tlačOdoslať priateľoviPDF verzia

Obsah nášho počítača

Pred nainštalovaním FreeBSD by sme sa mali pokúsiť urobiť zoznam súčastí nášho počítača. Funkcie v inštalátore FreeBSD nám tieto súčasti zobrazia (pevné disky, sieťové karty, CDROM mechaniky, atď) spolu s číslom modelu a číslom výrobcu. FreeBSD sa tiež pokúsi určiť správne nastavenie týchto zariadení, čo zahŕňa informácie o čísle prerušenia IRQ a vstupno výstupnom IO porte. Vzhľadom na rozmary hardvéru tento proces nemusí byť vždy úspešný, a preto možno budete musieť ručne opraviť konfiguráciu ktorú určil systém FreeBSD.

Ak už máme nainštalovaný iný operačný systém ako napríklad Windows® alebo Linux, je vhodné použiť nástroje poskytované týmito operačnými systémami a pozrieť si ako je hardvér nakonfigurovaný. Ak si nie sme istí aké nastavenia je potrebné prideliť rozširujúcej karte, nájdete ich vytlačené na samotnej karte. Populárne sú IRQ prerušenia 3, 5 a 7, a adresy IO portov sú zvyčajne zapísané v hexadecimálnom tvare, napríklad 0x330.

Je vhodné vytlačiť si alebo zapísať si tieto informácie, skôr než začneme inštalovať FreeBSD. Môže nám pomôcť takto vytvorená tabuľka:

Table 2-1. Príklad obsahu počítača

Meno zariadeniaIRQIO port(y)Poznámky
Prvý pevný diskN/AN/A40 GB, made by Seagate, first IDE master
CDROMN/AN/AFirst IDE slave
Druhý pevný diskN/AN/A20 GB, made by IBM, second IDE master
Primárny radič diskov IDE140x1f0 
Sieťová kartaN/AN/AIntel® 10/100
ModemN/AN/A3Com® 56K faxmodem, on COM1
...   

Ak už máme zapísané všetky komponenty v našom počítači, môžeme si skontrolovať či sa zhodujú s hardvérovými požiadavkami vydania FreeBSD, ktoré chceme nainštalovať.

Záloha dát

Ak počítač, na ktorý chceme nainštalovať FreeBSD, obsahuje hodnotné dáta, potom si ich pre istotu odzálohujeme a pred inštaláciou FreeBSD zálohu otestujeme (overíme či sa dáta zo zálohy dajú obnoviť). Inštalácia FreeBSD vás upozorní pred tým ako začne zapisovať na disk, ale akonáhle tento proces spustíte, nedá sa vrátiť.

Výber miesta kam sa bude FreeBSD inštalovať

Ak chcete aby FreeBSD použil celé miesto na disku, potom sa ďalej touto otázkou nemusíme trápiť -- môžeme túto časť preskočiť.

Avšak ak chceme FreeBSD nainštalovať tak aby existoval spolu s ostatnými operačnými systémami, potom je potrebné aby sme porozumeli ako sa dáta ukladajú na disk a čo z toho pre nás vyplýva.

Rozdelenie disku pre FreeBSD/i386

Disk počítača PC sa dá rozdeliť na určité časti. Tieto časti nazývame tiež diskové oddiely alebo partície. FreeBSD vnútorne tiež používa diskové oddiely, preto by sa mohlo stať že si ich popletieme. Aby sa to nestalo, sú tieto časti disku vo FreeBSD označované ako diskové odrezky (slices) alebo iba odrezky. Napríklad FreeBSD nástroj fdisk, ktorý pracuje s diskovými oddielmi PC, používa označenie "odrezky" miesto označenia "diskové oddiely". Podľa návrhu PC podporujú iba štyri diskové oddiely na jednom disku. Tieto diskové oddiely sa tiež nazývajú primárne diskové oddiely. Aby sa obišlo toto obmedzenie a dalo sa vytvoriť viac ako štyri diskové oddiely, bol vytvorený nový typ diskového oddielu, rozšírený diskový oddiel (extended partition). Disk môže obsahovať iba jednu rozšírenú diskovú oblasť. V rámci rozšírenej diskovej oblasti sa dajú vytvárať špeciálne diskové oddiely ktoré nazývame logické diskové oddiely (logical partitions).

Každý diskový oddiel má jednoznačné označenie tzv. partition ID, čo je číslo používané na identifikáciu typu dát na diskovom oddiely. Hodnota partition ID pre diskové oddiely FreeBSD je 165.

Vo všeobecnosti pre každý operačný systém, ktorý používame, môžeme týmto spôsobom identifikovať jeho diskové oddiely. Napríklad DOS, a jeho nástupci ako napríklad Windows, priraďujú každému diskovému primárnemu a logickému oddielu písmeno, počnúc od písmena C:.

FreeBSD sa musí nainštalovať na primárny diskový oddiel. FreeBSD môže uchovávať všetky svoje dáta vrátane tých, ktoré dodatočne vytvoríte, na tomto diskovom oddiely. Avšak ak máme viacero diskov, potom môžeme vytvoriť diskový oddiel FreeBSD na všetkých alebo len na niektorých z nich. Keď inštalujeme FreeBSD, musíme mať dostupný aspoň jeden diskový oddiel. Ten môže byť čistý, alebo na ňom môžu byť dáta, ktoré je možné vymazať.

Ak využívame všetky diskové oddiely na našom disku, potom je potrebné jednu uvoľniť pre FreeBSD pomocou nástrojov, ktoré poskytujú ostatné operačné systémy (napr., fdisk v systéme DOS alebo Windows).

Ak ešte nepoužívame štyri diskové oddiely, môžeme si vytvoriť nový diskový oddiel tak, že zmenšíme súčasné diskové oddiely.

Minimálna inštalácia FreeBSD zaberie len asi 100 MB diskového priestoru. Avšak to je veľmi minimálna inštalácia, ktorá neponecháva priestor na vytváranie vlastných súborov. Reálnejšie minimu je 250 MB bez grafického rozhrania, a 350 MB alebo viac ak chcete aj grafické používateľské rozhranie. Ak chcete nainštalovať ďalšie programy od tretích strán, budete potrebovať ešte viac miesta.

Na zmenšenie diskových oddielov a vytvorenie miesta pre FreeBSD môžete použiť komerčný nástroj ako napríklad PartitionMagic®, alebo slobodný nástroj ako GParted. Na disku CDROM v priečinku tools sa nachádzajú slobodné softvérové nástroje, ktoré dokážu túto úlohu tiež zvládnuť, volajú sa FIPS a PResizer. Dokumentáciu k obom nástrojom môžeme nájsť v rovnakom priečinku. FIPS, PResizer a PartitionMagic dokážu meniť veľkosť diskových oddielov so súborovými systémami FAT16 a FAT32, ktoré sa používajú v systémoch od MS-DOS® po Windows ME. Programy PartitionMagic a GParted dokážu pracovať aj so súborovým systémom NTFS. GParted sa nachádza takmer na každej Live CD distribúcii systému Linux, napríklad aj v SystemRescueCD.

Problém s úpravou veľkostí diskových oddielov bol nahlásený len v systéme Microsoft® Vista. Pri vykonávaní takýchto operácií je dobré mať po ruke inštalačné CD systému Vista. Rovnako odporúčame, pred operáciou vytvoriť zálohu dôležitých dát.

Pozor: Nesprávne použitie týchto nástrojov môže spôsobiť zmazanie dát na disku. Pred ich použitím sa uistite, či máte vytvorenú funkčnú zálohu dát.

Príklad 2-1. Použietie existujúceho diskového oddielu

Predstavte si, že máte počítač s jedným diskom s kapacitou 4 GB, na ktorom je už nainštalovaný Windows a tento disk je rozdelený na dva diskové oddiely označené písmenami C: a D:. Každý z nich má veľkosť 2 GB. Na disku C: sa nachádzajú dáta s kapacitou 1 GB, a na disku D: sú dáta, ktorých veľkosť je 0,5 GB.

To znamená, že náš disk má dva diskové odiely, z ktorých jeden využijeme pre FreeBSD. môžeme skopírovať dáta z disku D: na C:, čím uvoľníme druhý diskový oddiel, na ktorý môžeme nainštalovať FreeBSD.

Príklad 2-2. Zmenšenie existujúcich diskových oddielov

Predstavte si, že máme počítač s diskom s kapacitou 4 GB, na ktorom už je nainštalovaný Windows. Pri inštalovaní Windows sa vytvoril iba jeden veľký diskový oddiel, ktorému prislúcha označenie C:, a ktorého veľkosť je 4 GB. V súčasnosti používame 1.5 GB a pre FreeBSD chceme použiť 2 GB.

Ak chceme nainštalovať FreeBSD máme tieto možnosti:

  1. Odzálohujeme dáta z Windows a potom nanovo nainštalujeme Windows pričom pri inštalácii vytvoríme diskový oddiel s veľkosťou 2 GB.
  2. Použijeme jeden z nástrojov ako PartitionMagic, o ktorýcj sme hovorili vyššie a zmenšíme diskový oddiel Windows.

Rozdelenie disku pre platformu Alpha

Na platforme Alpah budeme potrebovať disk samostatný disk pre FreeBSD. Nie je možné zdielať disk s iným operačným systémom v rovnakom čase. V závisloti od toho, aký typ počítača Alpha máme, tento disk môže byť SCSI disk alebo IDE disk, podmienkou je aby počítač vedel z neho zaviesť systém.

Podľa konvencií Digital / Compaq manuálov sa všetky SRM vstupy zobrazujú veľkými písmenami. SRM nerozlišuje veľkosť písmen.

Ak chceme nájsť meno a typ disku v našom počítači, použijeme príkaz SHOW DEVICE v príkazovom riadku SRM konzoly:

>>>SHOW DEVICE
dka0.0.0.4.0               DKA0           TOSHIBA CD-ROM XM-57  3476
dkc0..0            DKC0                       RZ1BB-BS  0658
dkc100..0          DKC100             SEAGATE ST34501W  0015
dva0.0.0.0.1               DVA0
ewa0.0.0.3.0               EWA0              00-00-F8-75-6D-01
pkc0..0            PKC0                  SCSI Bus ID 7  5.27
pqa0.0.0.4.0               PQA0                       PCI EIDE
pqb0.0.1.4.0               PQB0                       PCI EIDE

Tento príklad je z Digital Personal Workstation 433au a zobrazuje tri disky pripojené do počítača. Prvá je mechanika CDROM nazvaná DKA0 a ďalšie dva disky sa volajú DKC0 a DKC100.

Disky s menami DKx sú SCSI diskami. Napríklad DKA100 odkazuje na SCSI disk na SCSI target ID 1 na prvom SCSI konektore radiča (A), zatiaľčo DKC300 odkazuje ha SCSI disk s SCSI ID 3 na treťom SCSI konektore radiča (C). Zariadenia PKx odkazujú na SCSI radiče. Tak ako to vidíme vo výstupe príkazu SHOW DEVICE, mechaniky SCSI CDROM  rozpoznávané ako bežné SCSI disky.

IDE disky majú podobné mená DQx, zatiaľčo PQx predstavujú IDE radiče.

Zistenie informácií o nastavení siete

Ak potrebujeme byť počas inštalácie FreeBSD pripojený k sieti (napríklad ak inštalujeme cez FTP alebo NFS server), potom je potrebné zistiť nastavenie siete. Počas inštalácie nás FreeBSD vyzve aby sme tieto informácie zadali, aby systém mohol pripojiť k sieti a dokončiť inštaláciu.

Pripojenie k drôtovej sieti alebo cez Cable/DSL modem

Ak sa pripájame k drôtovej sieti, alebo máme internetové pripojenie cez sieťovú kartu alebo cez káblovú televíziu alebo DSL, potom budeme potrebovať nasledujúce informácie:

  1. IP adresa
  2. IP adresa predvolenej brány
  3. Názov počítača (menná adresa)
  4. IP adresa DNS servera
  5. Maska podsiete

Ak tieto informácie nevieme, môžeme sa spýtať správcu siete alebo poskytovateľa služieb. Oni nám možno povedia, že o tieto informácie sa nemusíme starať, pretože náš počítač si ich automaticky zistí cez DHCP. Ak je to tak, zapíšte si to.

Pripojenie cez modem

Ak sa pripájame cez vytáčanú telefónnu linku pomocou modemu, stále môžete nainštalovať FreeBSD cez Internet, len to bude veľmi dlho trvať.

Budeme potrebovať:

  1. Telefónne číslo poskytovateľa internetového pripojenia
  2. Číslo COM: portu, na ktorý je modem pripojený
  3. Používateľské meno a heslo, pre pripojenie na Internet

Kontrola opráv vydania FreeBSD

Aj keď sa projekt FreeBSD snaží zaistiť aby každé vydanie FreeBSD bolo tak stabilné ako je to len možné, občas sa vo vydaniach nájdu chyby. Vo veľmi zriedkavých prípadoch chyby môžu ovplyvniť aj inštalačný proces. Hneď ako sa takýto problém preskúma a opraví, napíše sa riešenie na webovú stránku FreeBSD Errata, ktorú môžeme nájsť na webe FreeBSD. Pred inštaláciou si môžeme tieto errata pozrieť, aby sme sa uistili, či neexistuje nejaký problém, ktorého by sme sa mohli obávať.

Informácie o všetkých vydaniach vrátane oprav chýb po vydaní, sa nachádzajú na stránke release information na webe FreeBSD web site.

Získanie inštalačných súborov FreeBSD

Inštalátor FreeBSD môže FreeBSD nainštalovať zo súborov umiestnených na nasledujúcich miestach:

Lokálne médium

  • CDROM alebo DVD
  • Diskový oddiel DOS na tom istom počítači
  • SCSI alebo QIC páska
  • Diskety

Sieť

  • FTP prístup, prechádzajúci cez firewall, alebo s použitím HTTP proxy ak je to nevyhnutné
  • NFS server
  • Spoľahlivé paralelné alebo sériové pripojenie

Ak sme si zakúpili FreeBSD na CD alebo DVD potom už máme všetko čo potrebujeme a môžeme prejsť na ďalšiu časť (Príprava zavádzacieho média).

Ak sme stále nezískali inštalačné súbory FreeBSD, môžeme prejsť na časť Section 2.13, ktorá popisuje ako pripraviť inštaláciu FreeBSD uvedenými spôsobmi. Po prečítaní uvedenej časti sa sem môžeme vrátiť a pokračovať v čítaní časti Príprava zavádzacieho média.

Príprava zavádzacieho média

Inštalačný proces FreeBSD začína zavedením inštalátora FreeBSD po štarte počítača -- inštalátor nie je program, ktorý sa dá spustiť z iného operačného systému. Za normálnych okolností sa do počítača zavedie operačný systém, ktorý je nainštalovaný na pevnom disku, počítač však môžeme nakonfigurovať aj tak, aby použil tzv. “bootovateľné” diskety a vo väčšine moderných počítačov sa dá systém zaviesť resp. bootovať aj z CDROM disku a USB kľúča.

Tip: Ak máte FreeBSD na CDROM alebe DVD  disku (, ktorý ste si zakúpili alebo vytvorili sami), a váš počítač umožňuje bootovať z CDROM alebo DVD disku (väčšinou sa to nastavuje v systéme BIOS pod položkou “Boot Order” alebo pod položkou s podobným názvom), potom môžete túto časť preskočiť. Obrazy diskov CDROM a DVD systému FreeBSD sú bootovateľné a dajú sa použiť na inštaláciu FreeBSD bez akejkoľvek špeciálnej prípravy.

Ak počítač nepodporuje bootovanie z CDROM alebo DVD disku je potrebné vytvoriť bootovateľné diskety:

  1. Získanie obrazu bootovateľnej diskety

    Bootovateľné diskety sú dostupné na inštalačnom médiu v priečinku floppies/, a dajú sa tiež ztiahnuť z adresy ftp://ftp.FreeBSD.org/pub/FreeBSD/releases/<arch>/<verzia>-RELEASE/floppies/. Reťazce <arch> a <verzia> nahraďte architektúrou a číslom verzie, ktorú chcete inštalovať. Napríklad ak chceme obrazy diskiet pre FreeBSD/i386 8.0-RELEASE, zadáme adresu ftp://ftp.FreeBSD.org/pub/FreeBSD/releases/i386/8.0-RELEASE/floppies/.

    Obrazy diskiet majú príponu .flp. Priečinok floppies/ obsahuje niekoľko rôznych obrazov a výber toho, ktorý potrebujete závisí od verzie FreeBSD, ktorú inštalujete a v niektorých prípadoch aj od hardvéru, na ktorý chcete systém nainštalovať. Vo väčšine prípadov budete potrebovať štyri diskety: boot.flp, kern1.flp, kern2.flp a kern3.flp. V rovnakom priečinku nájdete aj súbor README.TXT, v ktorom nájdete aj aktuálne informácie o obrazoch diskiet.

    Dôležité: Pri sťahovaní obrazov diskiet cez FTP, klientský program musí používať binárny mód. Niektoré webové prehliadače vedia používať iba textový (alebo ASCII) mód, čo môže spôsobiť, že diskety nebudú správne fungovať.

  2. Príprava diskiet

    Pred nahraním obrazu na disketu musíme disketu pripraviť. Je veľmi dôležité aby na disketách neboli žiadne chyby. Najjednoduchší spôsob ako to otestovať je naformátovať diskety. Nástroj na formátovanie v systéme Windows nič neprezradí o prítomnosti chybných blokov, iba ich označí ako “chybné” a ignoruje ich. Na nakopírovanie obrazov odporúčame použiť novo zakúpené diskety.

    Dôležité: Ak sa pokúšate nainštalovať FreeBSD a inštalačný program sa zrúti, zamrzne alebo sa správa neočakávane, jednou z príčin môžu byť chybné diskety. Pokúste sa obrazy zapísať na nové diskety a potom spustite inštaláciu odznova.

  3. Zápis súborov s obrazmi na diskety

    Súbor .flp sa nedá bežným spôsobom nakopírovať na disketu. Je to obraz celého obsahu diskety. To znamená, že nemôžeme súbor kopírovať z jedného disku na druhý. Miesto toho, musíme použiť nástroj na zápis obrazu priamo na disketu.

    Ak vytvárame diskety na počítači s operačným systémom MS-DOS/Windows, potom môžeme použiť nástroj názvom fdimage.

    Ak používame diskety z CDROM, a naša mechanika CDROM má priradené označenie E:, potom spustíme:

    E:\> tools\fdimage floppies\boot.flp A:

    Tento príkaz zopakujeme pre každý súbor s príponou .flp, pričom zakaždým vložíme novú disketu do mechaniky a na každú disketu si zapíšeme názov súboru, ktorý sme na ňu nahrali. Ak nenahrávame súbory z CDROM disku, prispôsobíme príkaz podľa toho, kde sú umiestnené súbory .flp. Ak nemáme nástroj na nahrávanie obrazov na disku CDROM, potom fdimage môžeme stiahnuť z priečinka tools na FTP stránke FreeBSD.

    Ak vytvárame diskety v systéme UNIX® (alebo inom FreeBSD systéme) môžeme na zapísanie obrazov na diskety použiť príkaz dd(1). Vo FreeBSD zadáme príkaz:

    # dd if=boot.flp of=/dev/fd0

    V systéme FreeBSD /dev/fd0 predstavuje prvú disketovú mechaniku (vo WIndows by bola označená A:). /dev/fd1 predstavuje mechaniku B: atď. Ostatné varianty systému UNIX môžu mať inak označené disketové mechaniky a bude potrebné si preštudovať dokumentáciu k systému.

Teraz môžeme začať inštalovať FreeBSD.