Anketa

Pokračovanie ktorého návodu by ste chceli?:

Partenské projekty

FreeBSD - Vyhradenie diskového priestoru

Verzia pre tlačOdoslať priateľoviPDF verzia

Našou prvou úlohou bude vyhradiť diskový priestor pre FreeBSD a označiť ho tak, že ho sysinstall bude vedieť pripraviť. Ak to máme urobiť, potrebujeme vedieť v akom stave FreeBSD potrebuje nájsť informácie o disku.

Číslovanie diskov systémom BIOS

Pred tým, ako začneme inštalovať FreeBSD do nášho počítača, musíme si dať pozor na číslovanie pevných diskov, najmä ak ich v počítači máme viac ako jeden.

V počítačoch typu PC s operačným systémom závislým od BIOSu (napríklad MS-DOS® alebo Microsoft® Windows®), v BIOSe môžeme zmeniť normálne poradie diskov a operačný systém sa bude touto zmenou riadiť. To používateľom umožňuje zaviesť disk z iného disku ako je tzv. “primary master”. Toto je vhodné najmä pre používateľov, ktorí zistili, že najjednoduchší a najrýchlejší spôsob ako udržiavať zálohu systému, je zakúpenie rovnakého druhého pevného disku a vykonávanie rutinnej kópie prvého disku na druhý pomocou programu Ghost® alebo XCOPY. Ak potom prvá jednotka zlyhá, alebo je napadnutá vírusom, dá sa jednoducho obnoviť prepnutím jednotiek v  BIOSe. Je to rovnaké ako keby sme vymenili káble vedúce k diskom, len pri tom nemusíme rozoberať skrinku počítača.

Drahšie systémy s SCSI radičmi často obsahujú rozšírenia BIOSu, ktoré umožňujú jednotkám SCSI podobným štýlom zmeniť poradie až siedmych jednotiek.

Používateľ, ktorý je zvyknutý na takéto správanie, môže zostať prekvapený, keď zistí, že FreeBSD sa nespráva tak ako očakával. FreeBSD nepoužíva BIOS a nepozná “logické pridadenie jednotiek z BIOSu”. Tu môže dôjsť k veľmi mätúcej situácii, najmä ak sú jednotky rovnako veľké a sú na nich uložené klonované dáta.

Keď chcete používať FreeBSD, vždy v BIOSe vráťte prirodzené číslovanie jednotiek pred inštaláciou FreeBSD a potom poradie nemeňte. Ak potrebujete medzi sebou jednotky vymeniť, potom to urobte tak, že otvoríte skrinku počítača a prepojte káble a presuňte prepojovacie mostíky (jumpers).

Vytváranie odrezkov pomocou FDisku

Poznámka: Žiadne zmeny, ktoré v tomto kroku vykonáme, sa nezapíšu na disk. Ak si myslíme, že sme sa pomýlili a chceme začať odznova, môžeme použiť ponuku, opustiť sysinstall a pokúsiť sa urobiť zmeny znova alebo stlačením U použiť voľbu Undo – späť. Ak sme zmetený a nevieme ako ďalej, môžeme bez obáv vypnúť počítač a začať od začiatku.

Po zvolení bežnej (standard) inštalácie v programe sysinstall, zobrazí sa nám táto správa:

                                 Message
 In the next menu, you will need to set up a DOS-style ("fdisk")
 partitioning scheme for your hard disk. If you simply wish to devote
 all disk space to FreeBSD (overwriting anything else that might be on
 the disk(s) selected) then use the (A)ll command to select the default
 partitioning scheme followed by a (Q)uit. If you wish to allocate only
 free space to FreeBSD, move to a partition marked "unused" and use the
 (C)reate command. 
                                [  OK  ] 

                      [ Press enter alebo space ]

Správa hovorí o tom, že bude nasledovať rozdelenie disku pomocou nástroja fdisk. Stlačíme Enter. Potom sa nám zobrazí zoznam pevných diskov, ktoré  jadro nášlo pri vyhľadávaní zariadení. Obrázok 2-13 zobrazuje príklad systému s dvoma diskami typu IDE. Nazývajú sa ad0ad2.

Obrázok 2-13. Výber diskov pre FDisk

Možno sa budete čudovať, prečo sa v zozname nenachádza ad1. Prečo tu chýba?

Predstavme si čo by sa stalo keby sme mali dva pevné disky typu IDE, jeden by bol pripojený ako master na prvom IDE radiči a jeden ako master na druhom IDE radiči. Keby teraz systém FreeBSD očísloval tieto disky ako ad0ad1 všetko by bolo v poriadku.

Ale keď teraz pridáme tretí disk ako slave na prvý IDE radič, malo by teraz byť toto zariadenie ad1 a zariadenie ktoré bolo pred tým ad1 by sa malo stať ad2. Pretože názvy zariadení (ako napríklad ad1s1a) sa používajú na určenie súborového systému, môžeme odrazu zistiť, že niektoré súborové systémy nepracujú správne a museli by sme zmeniť konfiguráciu systému FreeBSD.

Tento problém môžeme vyriešiť tak, že jadro nastavíme tak, aby priraďovalo názvy IDE diskom podľa toho, kde sa nachádzajú a nie v takom poradí v akom ich nájde. Podľa takejto schémy bude master disk na druhom IDE radiči vždy ad2, aj napriek tomu, že neexistujú zariadenia ad0ad1.

Takéto nastavenie je predvolené pre jadro systému FreeBSD, a to je dôvod, prečo máme zobrazené zariadenia ad0ad2. Počítač, na ktorom bola táto obrazovka zachytená, má disky na master kanáloch oboch IDE radičov a žiadne disky na slave kanáloch.

Teraz teda vyberieme disk, na ktorý chceme nainštalovať FreeBSD, a potom stlačíme [ OK ]. Spustí sa FDisk a zobrazí sa podobná obrazovka ako je na obrázku 2-14.

Obrazovka programu FDisk je rozdelená na tri časti.

Prvá časť, pozostávajúca z prvých dvoch riadkov obrazovky, zobrazuje podrobnosti o aktuálne vybranom disku, vrátane názvu priradeného systémom FreeBSD, parametrov disku a celkovej veľkosti disku.

Druhá časť zobrazuje odrezky, ktoré sa teraz nachádzajú na disku, odkaľ začínajú kde končia, aká je ich veľkosť, názov pridelený systémom FreeBSD a ich popis a podtyp. Tento príklad zobrazuje dva malé nepoužité odrezky, ktoré sú artefaktami diskovej schémy na použitom PC. Jeden z týchto odrezkov je veľký odrezok so súborovým systémom FAT, ktorý je pravdepodobne použitý ako C: v systéme MS-DOS alebo Windows a jeden rozšírený odrezok, ktorý môže obsahovať jednotku označenú ďalším písmenom v systéme MS-DOS alebo Windows.

Tretia časť zobrazuje príkazy, ktoré je v programe FDisk možné použiť.

Obrázok 2-14. Typické rozdelenie diskových oddielov pred úpravou v programe Fdisk

To čo teraz budeme robiť závisí od toho, ako chceme rozkrájať náš disk.

Ak chceme použiť celý disk pre systém FreeBSD (čo zmaže všetky ostatné údaje na tomto disku po tom, ako v nástroji sysinstall potvrdíme, že chcem pokračovať v inštalácii) potom stlačíme A, čo korešponduje z voľbou použitia celého disku – Use Entire Disk. Existujúce odrezky sa odstránia a nahradia sa jednou malou oblasťou označenou ako unused  – nepoužité (opäť artefakt diskového rozdelenia v PC) a jedným veľkým odrezkom pre FreeBSD. Ak sme to takto urobili, potom pomocou šipiek vyberieme novo vytvorený odrezok FreeBSD a stlačíme S, čím odrezok označíme ako schopný zavádzať systém. Obrazovka by mala vyzerať veľmi podobne ako na obrázku Obrázok 2-15. Všimnite si A v stĺpci Flags, ktoré indikuje, že odrezok je aktívny a je možné z neho zaviesť systém.

Ak chceme vymazať existujúci odrezok aby sa uvoľnilo miesto pre FreeBSD, potom ho pomocou šipiek označíme a stlačíme D. Teraz môžeme stlačiť C a zadať veľkosť pre nový odrezok ktorý chceme vytvoriť. Zadáme požadovanú veľkosť a stlačíme Enter. Predvolená hodnota v tomto poli predstavuje najväčšiu možnú veľkosť, ktorú môžeme vytvoriť, čo môže byť najväčšia súvislý blok nevyhradeného miesta alebo veľkosť celého pevného disku.

Ak už máme pripravené miesto pre FreeBSD (napríklad pomocou nástroja PartitionMagic®), potom stlačíme C a vytvoríme nový odrezok. Znova je potrebné zadať veľkosť odrezku, ktorý chcem vytvoriť.

Obrázok 2-15. Použitie celého disku v programe Fdisk

Keď sme skončili, stlačíme Q. Zmeny sa uložia do nástroja sysinstall, ale zatiaľ sa nezapíšu na disk.

Inštalácia zavádzača

Teraz máme možnosť nainštalovať zavádzač. Vo všeobecnosti platí, že zavádzač FreeBSD by sme mali nainštalovať ak:

  • Máme v počítači viac ako jeden diska a FreeBSD sa nenachádza na prvom z nich.

  • Máme FreeBSD nainštalované vedľa ďalších operačných systémov na  rovnakom disku a chceme si pri štarte počítača vybrať, či zavedieme FreeBSD alebo iný operačný systém.

Ak bude FreeBSD jediný operačný systém v počítači nainštalovaný na prvom pevnom disku, potom bude postačujúca voľba štandardného zavádzača – Standard. Ak používame iný zavádzač zvolíme možnosť ponechania súčasného zavádzača – None.

Označíme voľbu a stlačíme Enter.

Obrázok 2-16. Ponuka zavádzačov nástroja Sysinstall

Pomocníka môžeme vyvolať stlačením F1 a dozvieme sa v ňom o možných problémoch, ktoré môžu nastať pri pokuse zdieľania pevného disku medzi viacerými operačnými systémami.

Vytvorenie odrezkov na ďalšom disku

Ak máme v počítači viac ako jeden disk, po výbere zavádzača opäť uvudíme obrazovku s výberom disku. Ak chceme FreeBSD na viac ako na jeden disk, potom môžeme vybrať iný disk a zopakovať proces s odrezkami pomocou programu FDisk.

Dôležité: Ak chcete nainštalovať FreeBSD na iný ako prvý disk, potom je potrebné zavádzač FreeBSD nainštalovať na oba disky.

Obrázok 2-17. Ukončenie výberu disku

Pomocou klávesu Tab sa môžeme prepínať medzi  vybranými diskami a tlačidlami [ OK ][ Cancel ].

Pomocou Tab sa prepneme na tlačidlo [ OK ], a potom stlačíme Enter a budeme pokračovať v inštalácii.

Vytváranie diskových oddielov pomocou Disklabel

Teraz musíme vytvoriť nejaké diskové oddiely na každom odrezku, ktoré sme pred chvíľou vytvorili. Musíme mať na pamäti, že každý diskový oddiel je označený písmenom od a po h, a že diskové oddiely b, cd majú zaužívaný význam, ktorý by sme mali dodržať.

Niektoré aplikácie môžu využívať konkrétne schémy rozdelenia disku, namä ak diskové oddiely zasahujú na viac ako jeden disk. Avšak ak je to naša prvá inštalácia FreeBSD, nemusíme sa príliš starať o to, ako je rozdelený náš disk. Dôležitejšie je aby sme FreeBSD nainštalovali a začali sa učiť ako sa používa. Neskôr keď nadobudneme viac skúseností, môžeme FreeBSD preinštalovať a zmeniť spôsob rozdelenia diskových oddielov.

V našom príklade použijeme schému so štyrmi diskovými oddielmi--jeden použijeme ako swapovací priestor a tri pre súborový systéme.

Tabuľka 2-2. Rozloženie diskových oddielov na prvom disku

Diskový oddielSúborový systémVeľkosťPopis
a/512 MBToto je koreňový (hlavný) súborový systém. Každý ďalší súborový systém pripojíme do niektorého adresára, ktorý sa nachádza niekde v tomto súborovom systéme. 512 MB je pre tento súborový systém dostatočná veľkosť. Nebudeme do neho ukladať príliš veľa dát, pretože FreeBSD sem nainštaluje iba 128 MB dát. Zvyšný priestor ponecháme pre dočasné dáta a ako rezervu, keby neskoršia verzia FreeBSD potrebovala viac miesta v adresáre /.
bŽiadny2-3 x RAM

Systémový swapovací priestor sa umiestňuje na diskový oddiel, ktorý označujeme písmenom b. Zvolenie správnej veľkosti swapovacieho priestoru je umenie. Vhodné pravidlo je, že swapovaciemu priestoru pridelíme dvoj až trojnásobnú veľkosť akú má operačná pamäť (RAM). Mala by mať však najmenej 64 MB. Teda ak máme v počítači menej ako 32 MB RAM, pre swap vyhradíme  64 MB.

Ak máme viac ako jeden disk, potom by sme mali swap priestor umiestniť na každý disk. FreeBSD potom použije každý swapovací priestor, čo efektívne urýchli swapovanie. V takomto prípade vypočítame potrebnú ceľkovú veľkosť swap priestoru (napr., 128 MB) a vydelíme ho počtom diskov (napr. dva disky), čím dostaneme veľkosť swapovacieho priestoru ktorý máme nastaviť na každom disku. V našom prípade sme nastavili 64 MB na každom disku.

e/var256 MB až 1024 MBAdresár /var obsahuje súbory, ktoré sa neustále menia; súbory so záznamami (logy), a ostatné administračné súbory. Mnoho týchto súboro je určených len na čítanie alebo sa do nich počas behu FreeBSD neustále zapisuje. Ak dáme tieto súbory na samostatný súborový systém, umožníme systému FreeBSD aby optimalizoval prístup k týmto súborom bez toho aby to malo vplyv na ostatné adresáre, ku ktorým nie je potrebné týmto spôsobom pristupovať.
f/usrZvyšok disku (aspoň 2 GB)Všetky ostatné údaje sú zvyčajne uložené v adresáre /usr a jeho podadresároch.

Upozornenie: Predchádzajúce hodnoty sú uvedené len ako príklad a mali by ich nastavovať len skúsení používatelia. Bežní používatelia by mali použiť automatické rozdelenie diskových oddielov, ktoré sa editore diskových oddielov FreeBSD  nazýva Auto Defaults.

Ak sa chystáme FreeBSD inštalovať na viac ako jeden disk, potom musíme diskové oddiely vytvoriť aj na ostatných odrezkoch, ktoré sme vytvorili. Najľahší spôsob ako to dosiahnuť je vytvoriť dva diskové oddiely na každom disku, jeden pre swapovací priestor a jeden pre súborový systém.

Tabuľka 2-3. Rozdelenie diskových oddielov na ďalších diskoch

Diskový oddielSúborový systémVeľkosťPopis
bŽiadnyPozrite popisAko sme už hovorili, swapovací priestor môžeme rozdeliť naprieč všetkými diskami. Aj keď je oddiel prázdny, zvykom je, že diskový oddiel, na ktorom bude swapovací priestor, bude mať označenie b.
e/disknZvyšok diskuZvyšok disku použijeme na vytvorenie jedného veľkého diskového oddielu. Tento diskový oddiel by mohol mať označenie a miesto označenia e, avšak zvykom je, že diskový oddiel s označením a je vyhradený pre súborový systém koreňového adresára (/). Touto zvyklosťou sa nemusíme riadiť, ale ak tak urobíme, zistíme, že v nástroji sysinstall bude inštalácia oveľa prehľadnejšia. Tento súborový systém môžeme pripojiť do hociktorého adresára. Tento príklad nám odporúča aby sme ho pripojili do adresára s názvom /diskn, pričom n je číslo, ktoré bude pre každý disk iné. Môžeme ho však pripojiť úplne na iné miesto, ktoré si zvolíme.

Po nastavení rozdelenia disku, môžeme nástroj sysinstall, aby jednotlivé oddiely vytvoril. Na obrazovke uvidíme túto správu:

                                 Message
 Now, you need to create BSD partitions inside of the fdisk
 partition(s) just created. If you have a reasonable amount of disk
 space (200MB alebo more) and don't have any special requirements, simply
 use the (A)uto command to allocate space automatically. If you have
 more specific needs alebo just don't care for the layout chosen by
 (A)uto, press F1 for more information on manual layout.  

                                [  OK  ]
                          [ Press enter alebo space ]

Po stlačení klávesu Enter sa spustí editor diskových oddielov FreeBSD s názvom Disklabel.

Obrázok 2-18 zobrazuje čo uvidíme, keď prvý krát spustíme Disklabel. Obrazovka je rozdelená na tri časti.

Prvé riadky zobrazujú názov disku, s ktorým práve pracujeme a odrezok, ktorý bude obsahovať diskové oddiely, ktoré sa chystáme vytvoriť (v tejto chvíli Disklabel používa označenie Partition name a nie "slice name"). Zobrazujú tiež veľkosť voľného priestoru na odrezku čo je priestor, ktorý sme priradili odrezku ale ešte sme ho nepriradili diskovému oddielu.

V strednej časti sú zobrazené diskové oddiely, ktoré sme už vytvorili, názov súborového systému každého diskového oddielu, jeho veľkosť a ďalšie voľby týkajúce sa vytvorenia súborového systému.

V spodnej časti obrazovky sú zobrazené klávesové skratky pre príkazy platné v programe Disklabel.

Obrázok 2-18. Editor Disklabel nástroja Sysinstall

Disklabel môže diskové oddiely vytvoriť automaticky a prideliť im predvolenú veľkosť. Predvolená veľkosť sa vypočíta za pomoci algoritmu  na nastavovanie veľkostí diskových oddielov na základe veľkosti disku. Teraz ho skúsime použiť stlačením A. Zobrazí sa nám obrazovka, ktorá bude podobná ako tá na  obrázku 2-19. V závislosti od veľkostí disku, ktorý používame, nám predvolené rozdelenie môže ale nemusí vyhovovať. Nič sa nestane, ak predvolené rozdelenie nebudeme akceptovať.

Poznámka: Predvolené rozdelenie disku priradí k adresáru /tmp, do ktorého sa ukladajú dočasné súbory, samostatný diskový oddiel. Tento adresár teda nebude súčasťou diskového oddielu /. Týmto sa vyhneme riziku preplnenia diskového oddielu / dočasnými súbormi.

Obrázok 2-19. Editor Disklabel po použití možnosti Auto Defaults

Ak nechceme použiť predvolené rozdelenie diskových oddielov a chceme ich nahradiť vlastným rozdelením, pomocou šipiek prejdeme na prvý diskový oddiel a odstránime ho stlačením D. Toto zopakujeme aj pre ďalšie navrhované diskové oddiely.

Keď chceme vytvoriť prvý diskový oddiel (označený písmenom a, pripojený ku koreňom /), je potrebné sa na vrchu obrazovky uistiť či sme vybrali správny odrezok a stlačiť C. Zobrazí sa dialógové okno pre zadanie veľkosti nového diskového oddielu (ako je to znázornené na obrázku 2-20). Môžeme zadať buď počet blokov disku alebo ako číslo s písmenom M ako megabajty, s písmenom G ako gigabajty alebo C ako cylindre.

Obrázok 2-20. Voľné miesto pre koreňový diskový priestor

Predvolená zobrazená veľkosť vytvorí diskový oddiel, ktorá bude pozostávať z celej veľkosti odrezku. Ak sa rozhodneme použiť veľkosti diskových oddielov, ktoré sme uviedli v našom príklade, potom zmažeme existujúcu hodnotu pomocou Backspace a zadáme 512M, ako je to znázornené na obrázku 2-21. Nakoniec stlačíme [ OK ].

Obrázok 2-21. Úprava veľkosti koreňového diskového oddielu

Po zvolení veľkosti diskového oddielu, nám systém položí otázku, či chceme aby tento diskový oddiel obsahoval súborový systéme alebo swapovaciu oblasť. Zobrazí sa dialógové okno ako na obrázku 2-22. Tento prvý diskový oddiel bude obsahovať súborový systém, preto skontrolujeme či je označené FS a stlačíme Enter.

Obrázok 2-22. Choose the Root Partition Type

Keď vytvárame súborový systém, musíme povedať programu Disklabel, kam chceme súborový systém pripojiť. Zobrazí sa nám dialógové okno ak je na obrázku 2-23. Kmeňový súborový systém sa pripája do adresára, ktorý označujem symbolom /,  preto napíšeme / a stlačíme Enter.

Obrázok 2-23. Výber bodu pripojenia koreňového diskového oddielu

Na obrazovke sa teraz objaví novovytvorený diskový oddiel. Tento postup môžeme zopakovať aj pre ostatné diskové oddiely. Pri vytváraní diskového oddielu pre swapovací priestor sa nezadáva bod pripojenia. Keď vytvárame posledný diskový oddiel v našom príklade to bol /usr, môžeme mu ponechať ponúkanú veľkosť a použiť zvyšok voľného miesta odrezku.

Posledná obrazovka editora DiskLabel systému FreeBSD bude vyzerať podobne ako na obrázku 2-24, nami použité hodnoty sa však budú líšiť. Program ukončíme stlačením Q.

Obrázok 2-24. Editor Disklabel nástroja Sysinstall