
Vírus je počítačový program, ktorý je schopný vytvárať kópie samého seba bez vedomia používateľa počítača. Popritom môže vykonávať nejakú nechcenú akciu. Vírusy, ktoré ničia zariadenie počítača alebo obmedzujú používateľa v práci sú dnes čoraz zriedkavejšie. Podobne ako v iných oblastiach, aj tu prevládli peniaze a dnešné vírusy sa programujú kvôli zisku. Kopírujú sa po sieti, a aby vytvorili sieť mailovacích strojov, ktoré rozosielajú reklamu, vyhľadávajú emailové adresy a odchytávajú heslá.
Najlepší antivírus je ten, ktorý zabráni všetkým vírusom, aby sa dostali na váš počítač. Prečo nepovieme rovno jeho názov? Lebo taký neexistuje.
Je potrebné si uvedomiť, že denne vzniká množstvo nových vírusov a ich mutácií a antivírové programy sú vždy o niečo pozadu. Na posúdenie schopnosti reagovať na nové vírusy sa každý mesiac všetky antivírové programy testujú. Ten, ktorý je schopný zachytiť všetky nové testované hrozby, dostane ocenenie Virus Bulletin 100 % Award.
Ďalšou stránkou, kde môžete nájsť nezávislé testy antivírusov je stránka http://www.av-comparatives.org/.
Medzi testované antivírové systémy, ktoré patria medzi tie najlepšie sú:
avast! Free Antivirus 5.0
AVG Anti-Virus 9.0
AVIRA AntiVir Premium 9
BitDefender Antivirus 2010
eScan Anti-Virus 10
ESET NOD32 Anti-Virus 4.0
F-Secure Anti-Virus 2010
G DATA AntiVirus 2010
K7 TotalSecurity 10.0
Kaspersky Anti-Virus 2010
Kingsoft Antivirus 2010
McAfee AntiVirus Plus 2010
Microsoft Security Essentials 1.0
Norman Antivirus & Anti-Spyware 7.30
Panda Antivirus Pro 2010
PC Tools Spyware Doctor with AV 7.0
Sophos Anti-Virus 9.0
Symantec Norton Anti-Virus 2010
Trend Micro AntiVirus plus AntiSpyware 2010
TrustPort Antivirus 2010
Ani ten najlepší antivírus, ktorý má najviac týchto cien alebo vyhral v iných testovaniach, vás neochráni na 100%.
K dispozícii sú aj bezplatné antivírové systémy. Komerčné systémy sú však licenčne obmedzené. Väčšinou ich je možné používať iba na domáce použitie. Na niektorých stránkach je potrebné sa pred stiahnutím programu alebo kvôli získaniu aktivačného kľúča, najskôr zaregistrovať. Medzi bezplatné antivírové programy patria:
Pre komerčné využitie je možné použiť dva zo spomínaných produktov.
Skúsenejší používatelia môžu použiť antivírový program ClamAV. Tento antivírový systém však neobsahuje rezidentný štít a hodí sa skôr pre servery na kontrolovanie prichádzajúcej pošty alebo ako doplnok proxy servera.
Pre pracovné stanice sa hodí viac jeho nadstavba ClamWin. Táto sa dokáže integrovať do prehliadača Internet Explorer a do poštových klientov Outlook a Outlook express. Do prehliadača Mozilla Firefox a poštového klienta Mozilla Thunderbird je potrebné nainštalovať doplnok.
Niektoré spoločnosti vyvíjajúce antivírové programy, umožňujú skontrolovať počítač aj priamo z webu. Nie je to síce také účinné ako pri normálnych antivírových programoch, ktoré spúšťame v núdzovom režime bez siete alebo ich zavedieme ako samostatný systém, no niekedy to môže pomôcť.
Medzi online nástroje patria:
Vírusy však nie sú jediným nebezpečenstvom, ktoré na nás číha na internete. Rozšírený je tiež špionážny softvér, odchytávače hesiel, programy ktoré dokážu presmerovať a odpočúvať komunikáciu alebo nás bez toho aby sme o tom vedeli, urobia rozosielateľom nevyžiadanej pošty.
Programy na vyhľadávanie špionážneho softvéru:
Nástroje na odstraňovanie Rootkitov:
Programy na kotrolu zabezpečenia sieťových portov:
Rovnako ako u biologických vírusov je dôležité ochoreniam predchádzať. Vírusy na svoje šírenie používajú buď slabinu v operačnom systéme počítača alebo nejakého programu, ktorý v ňom je spustený alebo nepozornosť používateľa.
Vírusy často bývajú súčasťou programov, ktoré sú zadarmo a nainštalujete si ich spolu s daným programom. Často je uvedené v licenčnej zmluve, že program obsahuje komponenty tretích strán a autor neručí za používanie programu. Ale priznajme si, kto by sa zdržiaval čítaním takých nepodstatností, keď ten program dokáže stiahnuť obľúbené mp3-ky alebo super hry, či prehrávať porno.
Ak chcete používať programy zadarmo, vyberte si také, ktoré majú voľne dostupný zdrojový kód – tzv. Open Source programy, vydané napríklad pod GPL licenciou. Každý si môže pozrieť ako sú naprogramované. Takéto programy môžete nájsť na stránke http://sourceforge.net/ alebo na stránke http://www.berlios.de/.
Najlepší spôsob ako sa pred vírusmi chrániť je vytvoriť si obraz disku. Môžeme si napríklad urobiť obraz tesne po inštalácii a v prípade zavírenia ho obnoviť. Na tento účel môžeme využiť systémy Clonezilla alebo Partimage.
Ešte pohodlnejšie je použitie tzv. virtuálneho počítača. Virtuálne počítače umožňujú kedykoľvek pomocou jedného kliknutia uložiť aktuálny stav virtuálneho počítača. Rovnako jednoducho sa potom dá počítač zo zálohy obnoviť. Na prácu s virtuálnymi počítačmi môžeme použiť VirtualBox alebo WMware Server.
Pozor: OEM verzie Windows, ktoré sa predávajú spolu s počítačom sa nesmú virtualizovať! Nepôjdu vám vo virtuálnom počítači aktivovať. Je potrebné mať krabicovú verziu Windows. Viď Ako aktivovať Windows XP.
Mám priateľa, ktorý tvrdí, že najlepší antivírus je Linux. Linux samozrejme nie je antivírus ale jadro operačného systému, ale je to myslené tak, že pri jeho vytváraní sa od prvopočiatku brala na zreteľ bezpečnosť. Linux je systém používaný na veľkých serveroch, kde je spoľahlivosť a maximálna bezpečnosť prvoradá. Komerčný operačný produkt Windows bol vytvorený ako operačný systém pre lacné počítače so zreteľom na používateľskú prívetivosť. Ako príklad uvediem automatické spustenie programu po vložení média. Je to síce pohodlné pre používateľa, ale z hľadiska bezpečnosti je to pre zákerné programy najjednoduchší spôsob šírenia.
Najväčší problém z hľadiska bezpečnosti je nutnosť spätnej kompatibility. Microsoft je nútený svoje produkty robiť tak, aby zachovávali spätnú kompatibilitu so starými programami, pretože inak by sa ich produkt nepredával. Týmto sa v systéme kopia bezpečnostné diery. Nedávno bola nájdená diera, ktorá bola v systéme už 17 rokov.
Naproti tomu slobodné operačné systémy ako Linux či BSD sa so spätnou kompatibilitou netrápia, pretože drvivá väčšina programov pre ne je tiež otvorená a združená v tzv. úložiskách a pri vytvorení novej verzie sa nanovo prekompiluje a zostaví aj celé úložisko so všetkými programami.
Úložiská zároveň poskytujú maximálnu ochranu pred napadnutím vírusom, pretože sú chránené digitálnym podpisom. Ak by sa niekto pokúsil do programu v úložisku vniesť vírus buď priamo alebo počas prenosu k používateľovi, narušila by sa integrita digitálneho podpisu a systém by program nenainštaloval. Ak na takýchto systémoch inštalujete softvér výhradne z prednastavených úložísk, v ktorých sa nachádzajú desaťtisíce programov, je takmer nemožné, aby sa vírus dostal na váš počítač.
Dôvod, prečo sú Linux a BSD tak málo známe a rozšírené systémy, je ten, že sú to nekomerčné systémy, ktoré nikto nereklamuje. Nie je však rozhodne pravda, že sú nepoužívané. Ako tu už bolo napísané, využívajú sa na veľkých serveroch ale i v rôznych sieťových zariadeniach. Systém BSD je dokonca podkladom pre komerčný operačný systém Mac OS. V minulosti bol u týchto systémov problémom najmä nedostatok dostupných ovládačov, vyžadovanie väčšieho množstva operačnej pamäte a malá užívateľská prívetivosť. Dnes sa však situácia zmenila a Linux sa začína presadzovať aj na stolných počítačoch, notebookoch a predovšetkým na tzv. netbookoch.
Dnes Linux podporuje najväčší rozsah zariadení spomedzi všetkých operačných systémov, pričom nie je nutná inštalácia žiadnych dodatočných ovládačov. Používateľská prívetivosť je porovnateľná s komerčnými operačnými systémami a pamäťová náročnosť so všetkými funkcionalitami vrátane 3D efektov, je niekoľko násobne menšia.
V minulosti sa tiež argumentovalo náročnosťou správy týchto systémov a nedostupnosti literatúry. Pravda je pravý opak. Literatúra popisujúca tieto systémy je voľne dostupná na internete a na správu systému existuje nespočetné množstvo grafických nástrojov a webových rozhraní ako webmin či ebox, ktoré nám umožnia systém spravovať aj na diaľku. Pridanou hodnotou je aj to, že tieto systémy sú úplne zadarmo a nerozlišujú žiadne verzie ako home, premium, server a podobne.
Tieto systémy pozostávajú z prevažnej väčšiny otvorených systémov. Linuxové distribúcie si môžeme predstaviť ako skladačku z Lega. Každý si z kociek môže postaviť vlastný operačný systém, umiestniť na internet, a potom ho ostatní ľudia môžu používať. Preto, aj keď sa podarí niekomu vytvoriť vírus pre jednu distribúciu Linuxu, druhú distribúciu tento vírus nemusí ohrozovať.
O najpopulárnejších distribúciách sa dozviete na stránke http://distrowatch.com/dwres.php?resource=major, kde nájdete aj odkazy na ich stiahnutie. Takže zbohom vírusy.
Návod ako nainštalovať Linux nájdete napríklad aj v tomto článku Linux a Windows na jednom PC. V tomto článku tiež nájdete návod, ako na to využiť virtuálny počítač.
Komentáre
najlepší antivírus
Dovolím si s Tebou do značnej miery nesúhlasiť. Ja tvrdím, že najlepší antivírus je výhradne zodpovedný úžívateľ, a nie akýkoľvek antivirák či dokonca operačný systém (Linux, BSD, OpenSolaris, QNX, či eComStation a pod.). Keby totiž bol Linux / Unix tak rozšírený medzi obyvateľstvom, ako tomu je u Windows, tak by situácia bola veľmi podobná. Pretože autori vírusov by sa preorientovali na Linux/Unix a pochopiteľne by spoliehali na ľudskú hlúposť, ktorá je nekonečná (logovanie sa pod admin účtom a bez hesla, absencia účtov s obmedzenými právami, bezhlavé otváranie poštových príloh, prílišná dôvera poplašným správam a pod.). Pracujem s počítačmi vyše 20 rokov profesionálne, prišiel som do styku s takmer všetkými operačnými systémami, aké jestvujú. Problém nie je v operačnom systéme alebo v antiviráku, ale v ľudskej hlúposti a naivite. Sám vlastním 5-7 počítačov už dlhé roky, nikdy som nemal žiaden počítač zavírený a nemusel som reinštalovať Win (ak odrátam hardvérové zlyhanie napríklad systémovej dosky či pevného disku). Nemusíš so mnou súhlasiť, ale mňa o tom dlhoročná prax viac ako presvedčila ...
Henrich Proksa
Súhlasím s tebou ale...
Súhlasím s tým, že najlepší antivírus je zodpovedný používateľ. Súhlasím aj s tým, že žiaden operačný systém nedokáže zabrániť ľudskej hlúposti alebo naivite. Dokonca súhlasím aj s tým, že keby sa jedna distribúcia linuxu masívne rozšírila, určite sa vyskytnú prípady, kedy si nezodpovední používatelia zanesú do počítača vírus. Nesúhlasím však s porovnávaním bezpečnosti týchto operačných systémov. Je medzi nimi podstatný rozdiel. Iste dá sa relatívne dobre zabezpečiť aj systém Windows, no je k tomu potrebné vyvinúť oveľa väčšie úsilie ako pri systémoch na báze Unixu. Ak sa pozrieme do histórie na systém Windows 9x/Me, ktorý používal iba súborový systém FAT, ktorý neumožňuje riadenie prístupov, bol každý používateľ správca. Ak sa presunieme kúsok ďalej Windows NT/XP implementoval sa systém NTFS, ktorý umožňuje riadiť prístup k súborom no ak si človek tento systém nainštaluje je automaticky správca a systém ho ani neupozorní, že robiť pod kontom správcu je nevhodné. Vista sa snažila prevziať niektoré veci z Linuxu a stále na voľačo používateľa upozorňuje po chvíli to používateľa prestane baviť čítať a správy ignoruje, a keďže je stále správca veselo inštaluje rootkity do systému. Windows 7 nepoznám, predpokladám, že čo to ohľadne bezpečnosti vylepšili, no stále tu zostáva veľký problém – spätná kompatibilita. MS si nemôže dovoliť urobiť také niečo, že zakáže inštaláciu nepodpísaného softvéru a urobiť systém oveľa bezpečnejším, pretože by to softvér podstatne predražilo. Ďalší problém je uzatvorenosť systému. Dôsledkom toho je, že chyby sa nedajú tak rýchlo odhaliť. Dôsledkom toho sú chyby ktoré v systéme pretrvávajú od skorých verzií (viď nedávna 17 ročná chyba). Ak sa pozrieme na systém Linux, od samého počiatku bol zameraný na bezpečnosť. Ak si vezmeme súborový systém čo sa týka riadenia prístupu k súborom je stále rovnaký (až na drobné zmeny). Ak si vezmeme napríklad systém Ubuntu. Používateľ po nainštalovaní systému nie je správca aj keď toto právo môže veľmi jednoducho získať zadaním svojho hesla, no pokiaľ nechce robiť niečo čo sa týka systémových vecí tak pracuje ako používateľ s obmedzenými právami. Systém používa digitálne podpísané úložiská softvéru. Iste môže sa stať prípad že používateľ nájde nejaký inštalačný balíček s binárnymi súbormi na internete, no systém ho upozorní, že inštalovanie softvéru, ktorý nepochádza z úložiska môže vážne ohroziť počítač. Priame spustenie binárneho súboru so škodlivým kódom nie je možné, pretože si používateľ musí ručne nastaviť príznak spustiteľnosti. Škodlivý softvér by mohol využiť slabinu v systéme, no pretože distribúcie sú rôznorodé neohrozí tento softvér všetkých používateľov ale len používateľov jednej distribúcie určitej verzie. Vďaka otvorenosti tohto systému môže túto chybu ktokoľvek odstrániť. Čo sa vo väčšine prípadov udeje skôr ako ju niekto stihne zneužiť a človek to nemusí urgovať 3 krát u firmy MS (viď 17 ročná chyba). Čo sa týka práce správcu, systém Linux je možné oveľa rýchlejšie zabezpečiť. Napríklad pripojením samostatného disku k /home s parametrom zakazujúcim spúšťanie čohokoľvek na tom disku. Používateľ tak vie spustiť len softvér nainštalovaný správcom systému. Dovolím si tvrdiť, že systém Windows toto nedokáže bez dodatočného softvéru. Je síce možné nastaviť iba spúšťanie programov uvedených v zozname ale je to veľmi nepraktické a navyše sa to dá obísť.
Súhlasím, ale :)
Súhlasím s obomi. Je pravda, že ľudská hlúposť je neobmedzená a ak si niekto inštaluje programy "len tak" z netu tak ho neochráni skoro nič. Pravdou ale podla mňa je aj to, že zneužitie chyby je v Linuxe ťažšie a bezpečnostné opravy dorazia skôr ako pri closedsource.
Taktiež bezpečnostné opravy všetkých programov cez repozitáre majú svoje čaro.